Prístup k jaskyni
Jaskyňa sa nachádza v Zubereckej doline, parkovisko leží neďaleko jaskyne pri drevenom amfiteátri.
Najbližšia zastávka autobusovej dopravy sa nachádza približne 400 m od vchodu do jaskyne (Zuberec - Brestová), najbližšia železničná zastávka v obci Podbiel, od jaskyne vzdialenej 16,7 km.
Prírodné pomery
Jaskyňa je súčasťou podzemného hydrologického systému so vstupom vôd medzi ponormi Studeného potoka a jeho prítokov v dolinkách Volariská a Múčnica s výstupom vôd na povrch Brestovskou vyvieračkou. Vytvorená je v druhohornom vápencovo-dolomitovom súvrství (ramsauské dolomity s polohami vápencov gutensteinského typu), prevažne pozdĺž tektonických porúch. Vývoj horných častí jaskyne predurčilo litologické rozhranie medzi druhohornými karbonátovými horninami a zlepencami zo starších treťohôr. Podzemné chodby vymodeloval ponorný vodný tok v stredných a mladších štvrtohorách, v súčasnosti tečie spodnými časťami jaskyne. Jaskyňa sa tiahne juhovýchodným smerom až pod dolinku Volariská. Do zadných častí za sifónmi sa dostali iba potápači.V Brestovskej jaskyni rozlišujeme dve jaskynné poschodia. Na dne spodného, mladšieho poschodia je aktívne riečisko. Dĺžka jaskyne je 1890 m (východná časť jaskyne sa nachádza za prítokovým sifónom).
Zo sintrovej výzdoby sú tu najviac zastúpené brká a mrkvovité stalaktity. Vo vyšších a suchších častiach jaskyne sa nachádzajú sintrové náteky a povlaky, miestami aj menšie sintrové jazierka. Zistili sa aj krehké excentrické mikrokryštalické formy aragonitu. Priemerná teplota vzduchu vo Vstupnej sieni je 4,9 °C, v zadných častiach jaskyne 5,4 °C.
V Brestovskej jaskyni a vyvieračke sú významné spoločenstvá fauny viazané najmä na podzemné krasové vody. Kôrovce Diacyclops languidoides (Copepoda), Niphargus tatrensis (Amphipoda) a Bathynella natans (Syncarida) sú typickými predstaviteľmi reliktnej akvatickej jaskynnej fauny v Tatrách. Zo suchozemských článkonožcov medzi najvýznamnejšie patria rovnakonôžka Mesoniscus graniger a kosec Ischyropsalis manicata, ktoré sú karpatskými endemitmi. Chvostoskok Protaphorura janosik je endemický troglobiont Západných Karpát, glaciálny relikt vyskytujúci sa prevažne v chladných jaskyniach. V Brestovskej jaskyni a pri jej vchode sa zistilo deväť druhov netopierov. Najčastejšie tu zimuje netopier veľký (Myotis myotis), príležitostne aj podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), ktorý tu má jedno z najsevernejších zimovísk na Slovensku i v Európe.
História
Od nepamäti známa Brestovská jaskyňa pútala pozornosť dobrodruhov či hľadačov pokladov. Tajomstvá podzemia Zubereckej doliny fascinovali aj poľského botanika a tatranského bádateľa T. Chalubinského, ktorý v roku 1866 prvýkrát spomína v literatúre „jaskyňu pri prameňoch Studenej vody“ (dnešnú Brestovskú jaskyňu). V polovici osemdesiatych rokov 19. storočia sa o jaskyňu zaujímal priekopník tatranského jaskyniarstva J. G. Pawlikowski, ktorý už vtedy uvažoval o jej sprístupnení pre turistov. V rokoch 1923 – 1925 v rámci Klubu československých turistov jaskyňu skúmal kpt. Kopečný z dolnokubínskej vojenskej posádky so skupinou vojakov. Po založení Slovenskej speleologickej spoločnosti v roku 1949 sa do prieskumu jaskyne zapojil J. Brodňanský, spolupracoval s F. Čejkom a ďalšími jaskyniarmi. Prvý speleopotápačský pokus v Brestovskej jaskyni sa uskutočnil v roku 1968. V roku 1979 potápači J. Kucharovič a V. Sláčik prekonali prítokový sifón a objavili nové časti jaskyne. Zamerali ich Z. Hochmuth, J. Kucharovič, P. Marek a V. Sláčik v roku 1981. Na podzemnom riečisku je doteraz známych sedem sifónov.