Belianska jaskyňa je jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách v severnom úbočí Kobylieho vrchu nad Tatranskou Kotlinou. Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili. Dohady, že ju poznal už prehistorický človek, nie sú podložené. V 18. storočí ju navštevovali hľadači pokladov, po ktorých ostali nápisy na jaskynných stenách. Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza zo Spišskej Belej vzbudila vedecký a turistický záujem o jaskyňu. Verejnosti ju sprístupnili 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete. Komunikácie v jaskyni stále zlepšovali a prístupné jaskynné priestory sa postupne zväčšovali ďalšími objavmi. Celková dĺžka jaskyne je 1752 m, z toho sprístupnených jaskynných chodieb je 1001 m.